Miesto kde história ožíva

História

Prvá písomná zmienka síce pochádza z roku 1264, no podľa archeologických nálezov vieme, že tu hrad stál už v 9. stor. Išlo vtedy len o drevozemné hradisko, do svojej kamennej podoby bol prestavaný až v 12. stor. za vlády Arpádovcov, kedy bol zaradený do línie strážnych hradov na Považí. Za rozpadu majetkov Bela IV ho chvíľu vlastnil aj Matúš Čák Trenčansý, no po jeho smrti padol späť do rúk kráľa. Svojho prvého súkromného vlastníka získal až v roku 1388 a to Stibora zo Stiboríc, ktorý hrad dostal do daru od Žigmunda Luxemburského. Stibor tu vykonal aj mnohé prestavby a tou najvýznamnejšou je rozdelenie hradu na horný a dolný.

Stiborovci

Žigmunda korunovali za uhorského kráľa 31. marca 1387 za podmienok pre neho nie veľmi výhodných. Jednou z nich bolo, že všetci cuzdinci musia odísť no v tomto si ŽL presadil svoje a vydobil si aby Stibor mohol zostať. Bol jeho verným rytierom, pochádzal z poľského rodu ostoya, v boji kráľovi dokonca zachránil život a za to mu ŽL daroval na polovačke vo Zvolene hrad Beckov. Bol to prvý hrad, ktorý od neho Stibor získal, ku koncu ich mal okolo 30 a nejaké malé panstvá. Aj napriek nesúhlasu šlachty bol Stibor menovaný za bratislavského župana  a prijatý do radov uhorských barónov, najvyššej šlachty. Napriek tomu svoju vernosť kráľovi pravidelne dokazoval na bojovom poli. Postupom času sa Stibor stal sedmohradským vojvodom, fungoval ako kráľova pravá ruka. Mal manželku Dobrochňu a spolu 3 deti – Jachna (Jana), Rachna (Anna) a Stibor. Po smrti Stibora str. ho nahrádza jeho syn, Stibor mladši. Stibor ml. pokračoval v šlapajách svojho otca aj keď ani z ďaleka nedosiahol taký politický či vojenský vplyv ako jeho otec. Z histórie jeho poznáme skôr ako vzdelanca, písal a čítal v niekoľkých jazykoch, čo bolo na najstaršieho syna vzácnosť, študovať mohli až tí mladší a práve od neho pochádza prvá dochovaná listina v slovakizovanej češtine. O život prišiel počas husitských vojen v Trnave a jeho smrťou končí vláda Stiborovcov na hrade.