História
Malebnému priestoru stredného Považia dominuje beckovské vápencové bralo. To svojou majestátnou výškou šesťdesiatich metrov imponovalo obyvateľom od dávnoveku, a preto si na ňom budovali svoje sídla. Na súvislú výstavbu nadviazali aj naši predkovia z čias veľkomoravských, keď na brale vzniklo slovanské hradisko. Obranné stavby, vznikajúce v tých časoch, vytvorili základ pre neskorší hrad, dnes nazývaný menom obce, ktorá leží pod ním – Beckov.
Starobylá pevnosť
Národná kultúrna pamiatka hrad Beckov vôkol seba kumuluje skutočne bohaté dejiny. Prvé písomné zmienky pochádzajú z čias vlády uhorského kráľa Bela III. Anonymný kronikár, pôsobiaci na jeho dvore, opísal vo svojom diele postup staromaďarských kmeňov počas vpádu na Veľkú Moravu, pričom spomenul aj zabratie Beckovského hradu, vtedy nazývaného Blundus. Tento názov zodpovedá aj iným písomným správam a súhlasí tiež s neskorším pomenovaním lokality Blondóc.
Na prelome 11. a 12. storočia v krajine značne vzrástla kráľovská moc. Na hrade sa to odzrkadlilo v jeho kamennej prestavbe. Vybudované boli najmä priestory horného hradu a severný palác. Dĺžka hradu z tohto obdobia bola stanovená na 100 m. Na sklonku 13. storočia bola v juhovýchodnej časti horného hradu vybudovaná útočisková veža typu bergfrit.
